Nezábudka
Pod kvapôčkou rosy chvela sa
ako vodná hviezda belasá
v prasličkách a tŕstí potoka.
Keď mi zrazu padla do oka,
s mojou zreničkou sa objala,
sťa by spolu rástli od mala –
poznali sa vedno podrobne.
Ešte i tou slzou podobné –
stretajú sa v tichu zátoky,
akoby tam rástla nápoky.
Raz, ak zhynie mrazom, zhasne mi
malý kúsok neba na zemi.